 |
|||
|
|
|
 |
|
|
|
LÁSKA
Dnes ráno prešla popri mne, odetá v ľahkých šatách z nehy, a podala mi svoju bielu dlaň. Vdýchla do mňa niečo zvláštne, čo cítila som zo vsetkých strán.
... a potom som ťa stretla. Šiel si mi oproti a v rukách držal kvety, tiché áno spečatil náš bozk, čím stretli sa v nás všetky svety.
Spýtal si sa ma čo cítim. Čo možno cítiť v takej chvíli? „Neviem presne – riekla som ti, včerajšok ma trochu mylil.
Prišiel si zrazu, nebadane a vyplnil dni života. Tak spojili sa naše dlane a vytratila sa samota.
Dnes spojili sa naše cesty do jednej z mnoha veľkých ciest. A porozumenia i lásku chceme životom si niesť.
Dnes už viem čo je to láska, viac k životu mi netreba. Láska sú naše šťastné deti, v zlom spoľahnúť sa na teba. Láska je život plný všedných dní čo neprinesú zázraky, a pomaly sa vytratia tie rána, keď sledoval si oblaky a nevnímal si rýchlo bežiaci to čas.
Dnes hltavo piješ každú minútu nie svojho, ale nášho života. Už je iný ako predtým, bo vstúpila doň láska v šatách z nehy odetá.
|